O mne

Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s vykonaním štátnej rigoróznej skúšky a udelením titulu RNDr.

Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som vyštudovala odbor Molekulárna biológia a genetika. V r. 1987 mi bol udelený titul Doktor prírodných vied, RNDr. V rámci štúdia som urobila skúšky z predmetov Biochémia, Bioorganická chémia, Biofyzika, Matematická štatistika a biometrika, Enzymológia, Virológia, Mikrobiológia, Antropológia, Fyziológia živočíchov a človeka, Humánna genetika, Mikrobiálna genetika, Molekulárna genetika, Cytogenetika, Genetika somatických buniek, Mimojadrová dedičnosť, Mutačný proces, Biochemické analýzy v molekulárnej biológii, Populačná a kvantitatívna genetika, Ekologická a evolučná genetika, atď.

Moja promócia v roku 1987. 

Pred mojou Alma mater Univerzitou Komenského v Bratislave s dcérami Mgr. Zdenkou Hašanovou, PhD. a Ing. Ivetou Zrnić, PhD. (2009)

Vysokoškolské vzdelanie III. stupňa s vykonaním štátnej dizertačnej skúšky a udelením titulu CSc.

Po absolvovaní VŠ štúdia som nastúpila na Ústav experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied (ÚEO SAV) na Oddelenie molekulárnej genetiky. Za výskumnú činnosť v rámci postgraduálneho štúdia (t.č. doktorandské) mi bola v r. 1996 udelená vedecká hodnosť Kandidáta biologických vied – CSc. (t.č. PhD) na základe obhajoby dizertačnej práce v odbore Genetika. Výskumnú činnosť som realizovala okrem ÚEO SAV na zahraničných vedeckých pracoviskách v Holandsku (Department of Radiation Genetics and Chemical Mutagenesis, University of Leiden – 6 mesačná vedecká stáž) a USA (Metabolism Branch, National Cancer Institute of National Institutes of Health, Bethesda – 3 ročná vedecká stáž). 

Moje pôsobenie v USA na National Cancer Institute, inštitúcii, ktorá spája výskum s klinikou, ma ovplyvnilo v ďalšom smerovaní. Základný výskum ma prestal uspokojovať. Mojim cieľom bolo aplikovať výsledky z výskumu do klinickej praxe. Začal sa „boj“ o presadenie mojich predsavzatí na „domácej pôde“. Bola som spolutvorcom a zástupkyňou vedúceho projektu Štátnej objednávky „Diagnostické testy na stanovenie predispozície k rakovine hrubého čreva, konečníka a kože“ (1995-1998). Genetické mutácie v prvých na Slovensku vyšetrovaných rodinách s dedičným nádorom hrubého čreva (HNPCC) som identifikovala v rámci projektu, ktorý som získala zo Ženevy a realizovala vo Švajčiarsku na Univerzite v Zürichu (Institute of Molecular Cancer Research, IMCR) v r. 1998. Tento projekt bol zároveň zameraný na transfer technológie skríningu mutácií sekvenovaním DNA. Výraznú materiálnu a morálnu pomoc pri etablovaní skríningu mutácií u pacientov a ich príbuzných som dostala od riaditeľa IMCR Prof. Josefa Jiricneho, PhD. a od Prof. Bennetta Van Houtena, PhD., ktorý ma pozval na vedecko-výskumnú návštevu do USA na University of Texas Medical Branch v r. 1999. V tomto roku som na ÚEO SAV prestúpila na Oddelenie genetiky nádorových ochorení. Za zlatú éru mojej vedeckej kariéry považujem svoju účasť v riešení medzinárodného vedeckého projektu v 5. Rámcovom programe Európskej únie „Nové prístupy v diagnostike a terapii nádorov s mikrosatelitovou instabilitou“, na ktorom sa zúčastnili špičkové pracoviská z Holandska, Dánska, Fínska, Talianska a Švajčiarska, a mojou cťou bolo reprezentovať Slovensko. Spolupráca so špičkovými vedcami a dostatok finančných prostriedkov na realizáciu aplikovaného vedeckého výskumu aj na domácom slovenskom pracovisku, čo viac si človek môže želať?  Za výsledky v tomto projekte som získala ocenenie v akcii „Vedec roka 2002“.

Vedec roka SR je slovenská súťaž s cieľom pravidelne oceňovať popredných slovenských vedcov a technológov z prírodovedných a technických oblastí vedy a výskumu za prínosy vedeckého bádania, úspešné práce, zavádzanie nových technológií a pripomínať verejnosti najlepšie výsledky slovenského výskumu.

Vedecký kvalifikačný stupeň IIA – štatút samostatného vedeckého pracovníka

Na základe publikačnej činnosti a splnenia ďalších kritérií mi Komisia Slovenskej akadémie vied pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie zamestnancov hodnotiaca tvorivú spôsobilosť vedeckých pracovníkov v r. 2002 priznala vedecký kvalifikačný stupeň IIA. Tento stupeň sa priznáva vedeckým pracovníkom, ktorí prakticky preukazujú schopnosť samostatne riešiť vedecké úlohy, a to zásadne novým netradičným spôsobom, hodnotiť spoločenskú použiteľnosť výsledkov riešenia, napomáhať ich využitie a zverejňovať výsledky riešenia v písomnej forme.

V tomto období som viedla, realizovala, alebo sa podieľala na niekoľkých nových vedeckých projektoch zameraných na genetiku a epigenetiku nádorových ochorení, najmä v tandeme s kolegyňou RNDr. Ivanou Fridrichovou, CSc. V rokoch 2003-2005 som sa podieľala na riešení Štátneho programu Využitie genomiky nádorových ochorení pre zdravšiu populáciu ľudí.

S kolegyňou RNDr. Ivanou Fridrichovou, CSc. (hore) v seminárnej miestnosti ÚEO SAV; prezentácia sekvenátora DNA (ľavo dole) verejnosti na Dni otvorených dverí ÚEO SAV; s doktorandkou MUDr. Máriou Bujalkovou-Gerykovou, PhD. (vpravo dole)

V r. 2004 som bola zvolená do Vedeckej rady ÚEO SAV a v r. 2005 som bola menovaná za vedeckú tajomníčku ÚEO SAV. V r. 2006 som sa stala predsedkyňou vedeckého a organizačného tímu medzinárodnej konferencie „Cancer 2006: From molecular biology to tumor-tailored therapy“. Ďalej som školila doktorandov, publikovala v domácich a zahraničných vedeckých a lekárskych časopisoch, prezentovala výsledky na domácich a zahraničných vedeckých a lekárskych konferenciách, oponovala domáce a zahraničné vedecké publikácie a projektové návrhy.  Prednášala som aj na PriFUK.

V rámci môjho pôsobenia na ÚEO SAV som spolupracovala s viacerými lekármi na aplikácii genetiky do klinickej praxe. Cieľom bolo zaviesť vyšetrovanie genetickej predispozície k nádorovým ochoreniam pri niektorých typoch rakoviny s preukázaným dedičným základom. To umožňuje identifikovať rizikové osoby medzi zatiaľ zdravými príbuznými pacienta, cielenú prevenciu nádorového ochorenia a elimináciu strachu z rakoviny u príbuzných, ktorí predispozíciu nezdedili. Hoci boli mnohí lekári zo začiatku skeptickí voči týmto „novinkám z výskumu“, dnes je táto diagnostika už bežnou rutinou na Slovensku. Rada spomínam na vynikajúcu priekopnícku spoluprácu s Doc. MUDr. Denisou Ilenčíkovou, PhD., MUDr. Júliusom Pálajom, PhD. a MUDr. Jánom Ušákom, PhD.

Medzinárodná konferencia „Cancer 2006: From molecular biology to tumor-tailored therapy“ v Starej Lesnej v roku 2006.

S Prof. Josefom Jiricnym, PhD. na konferencii v New Castle vo Veľkej Británii. (ľavo)  S Prof. Benom Van Houtenom, PhD., RNDr. Milanom Škorvagom, CSc. a Giancarlom Marrom, MD, PhD. na konferencii pred Smolenickým zámkom v r. 2008. (vpravo)

Sústavné vzdelávanie VŠ zdravotníckeho pracovníka

V r. 2009 ma oslovil riaditeľ Onkologického ústavu sv. Alžbety (OÚSA) Doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc. s ponukou zamestnania v tomto zdravotníckom zariadení. Bolo to v období, keď klinické štúdie ukázali, že genetický profil nádorového tkaniva ovplyvňuje efektívnosť biologickej liečby (karcinómov hrubého čreva a konečníka). Počas môjho pôsobenia na OÚSA na Oddelení lekárskej genetiky Ústavu laboratórnych a vyšetrovacích metód som sa ďalej vzdelávala v rámci zákonnej povinnosti sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka v zdravotníckom povolaní laboratórny diagnostik. Za preukázanie výkonu zdravotníckej praxe v odbore laboratórna medicína, prehlbovanie vedomostí a praktických zručností, publikačnú činnosť a vedecko-výskumnú činnosť ako aj absolvovanie Ministerstvom zdravotníctva akreditovaného vzdelávacieho programou mi Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov za obdobie od r.2010 – 2015 udelila 289 kreditov.

Podieľala som sa na  inovácií a zavedení viacerých molekulárno-genetických diagnostík. Zúčastňovala som sa na tvorbe interpretácií genetických výsledkov lekárom a Metodických usmerneniach pre lekárov v oblasti manažmentu dedičných nádorových ochorení. Zaviedla som novú genetickú diagnostiku na predikciu toxicity po liečbe 5-fluorouracilom analýzou génových polymorfizmov v rámci projektu financovaným Ligou proti rakovine.

Iniciovala som a podieľala som sa na zavedení genetických testov na diagnostiku niektorých potravinových intolerancií. Organizovala som vzdelávacie besedy pre ženy s dedičnou predispozíciou k nádorom prsníka a vaječníkov (mutácie v génoch BRCA1 a BRCA2). Absolvovala som certifikovaný workshop Komunikácia s pacientom a jeho príbuznými (tréning komunikačných zručností) organizovaný Slovenskou onko-psychologickou spoločnosťou, o.z. Som členka kolektívu autorov, ktorý získal cenu časopisu Onkológia za najlepšiu pôvodnú prácu roku 2012.

Svoju činnosť na OÚSA som ukončila 31.12.2015.

Na Oddelení lekárskej genetiky Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave v roku 2012.

Na OÚSA s diplomantkou Olgou Tichou.

Na OÚSA s RNDr. Michalom Konečným, PhD.

S klinickými genetičkami  MUDr. Olíviou Hamidovou a Doc. MUDr. Denisou Ilenčíkovou, PhD.

Vzdelanie a vzdelávanie vo výživovom poradenstve

V r. 2016 som absolvovala vzdelávací program vo výživovom poradenstve akreditovaný Ministersvom školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, na základe ktorého mi bolo vydané Osvedčenie pre činnosť Poradcu pre výživu (mimo oblasť zdravotníctva). Tento program v rozsahu 120 vyučovacích hodín obsahoval predmety: Fyziológia výživy, Doplnky výživy – suplementácia, Výživové doporučenia, stravovací plán, Metabolizmus, Obezita a chudnutie, Práca s klientom (metodika+legislatíva), Samoštúdium a spracovanie záverečnej práce. Osvedčenie mi bolo vydané po absolvovaní záverečnej skúšky. Taktiež som absolvovala doplnkový seminár Metabolické typy.

Výživa bola však mojím koníčkom už od začiatkov môjho pôsobenia na ÚEO SAV. Dokonca som sa  ešte veľmi dávno pokúsila iniciovať štúdiu vplyvu paradajkového lykopénu na zdravotný stav onkologických pacientov. Tento pokus však veľmi rýchlo stroskotal, nakoľko na takéto „podružné“ záležitosti nebol vtedy podľa vyššie postavených kapacít čas. Počas svojho pôsobenia v USA som niekedy uletela na  prednášky o výžive a občas na nejakú konferenciu s týmto zameraním. Motiváciou na samovzdelávanie vo výžive bola aj  snaha udržať si primeranú hmotnosť (môj večný problém) a závisť nad tým, že môj manžel môže jesť čokoľvek a nepriberie. K otázkam stravovania v súvislosti s civilizačnými ochoreniami ma neskôr smerovali aj onkologické pacientky a zdravé ženy s dedičnou predispozíciou k nádorom prsníka, ktoré sa pýtali, čo majú jesť, aby neochoreli, alebo sa im choroba nevrátila.  Môj záujem sa v posledných piatich rokoch začal zase obracať k otázkam výživy. V genetike existujú relatívne nové smery nutrigenetika a nutrigenomika, ktoré skúmajú ako génové polymorfizmy jednotlivca ovplyvňujú jeho reakciu na typ stravy a ako strava spätne ovplyvňuje aktivitu génov. Tieto výskumy ma fascinujú.  Ako prvé praktické kroky týmto smerom som iniciovala a podieľala sa na zavedení už spomenutých genetických testov na diagnostiku niektorých potravinových intolerancií na OÚSA pred niekoľkými rokmi.

V r. 2014 mi však zomrela mama na Alzheimerovu chorobu. Dnes už viem, že aj ja mám polymorfizmus v istom géne, ktorý súvisí s metabolizmom tukov a predispozíciou k Alzheimerovej chorobe. Aj preto som sa rozhodla od r. 2016 venovať výžive profesionálne a spôsobom, ktorý mi bude poskytovať dostatok času, priestoru a slobody na riešenie tejto náročnej problematiky, ktorá sa pohybuje na hrane medicíny. Podľa mňa, genetické rozdiely medzi ľuďmi hrajú veľmi dôležitú úlohu v reakcii na typ stravy a v podpore prevencie civilizačných ochorení. Tieto rozdiely sa však v súčasnom výživovom poradenstve len málo, ak vôbec, zohľadňujú (aj na kurzoch výživy len v teoretickej rovine). Nepáčia sa mi ani automatizované genetické analýzy a odporúčania bez poznania rodinnej a osobnej anamnézy klienta a osobnej konzultácie s ním, ktoré rastú ako huby po daždi najmä v zahraničí a pravdepodobne dorazia aj na Slovensko. Mojim cieľom je priniesť zmenu a kvalitnú službu založenú na všetkých mojich vedomostiach a skúsenostiach z evolučnej, populačnej a molekulárnej genetiky, práce vo vedeckom výskume a zdravotníckom zariadení. Individuálny prístup na osobnej a genetickej  úrovni je pre mňa alfou a omegou.